O obci Veľké Revištia
Rovinný chotár tvoria štvrtohorné uloženiny. Pôdy sú tu mačinovo – podzolové, ktoré sa vyvinuli na pleistocénnych usadeninách. Sú to menej úrodné pôdy.
Naša obec leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 20 km vzdušnou čiarou od hraníc s Ukrajinou a zhruba 15 km od mesta Michalovce. Administratívne je začlenená do okresu Sobrance, v Košickom samosprávnom kraji. Obec leží vo výške 110 m n.m. Chotár má rozhlohu 1020 hektárov. Obec má v súčasnosti 502 obyvateľov, z toho miestna časť Gajdoš má 70 obyvateľov.
História
Obec Veľké Revištia vznikla zlúčením Vyšných Revíšť a Gajdoša v roku 1964. Prvé doklady, ktoré uvádzajú dedinu Vyšné Revištia, sú v listine komesa Pavla a Jágerskej kapituly z 11. marca 1336. Obec sa uvádza pod názvom Kethefelsevriche. V roku 1149 je názov obce Naghrewyche, 1808 Horní Rewisste a od roku 1920 Vyšné Revištia.
Obec Vyšné Revištia patrila panstvu Michalovce – Jasenov. Zemepánmi boli Sztárayovci, ktorí tu mali majetky do 20. storočia. Aj po roku 1918 sa obyvatelia živili hlavne poľnohospodárstvom. JRD založené v roku 1957 prevzali v roku 1960 ŠM, kde našli zamestnanie obyvatelia obce .
Pamiatkovo chránená je neoklasicistická Kúria, pochádzajúca z konca 19. storočia, budovaná v historickom štýle neorenesancie do tvaru L. Je to prízemná budova, len čiastočne podpivničená. Okolo dvorovej časti objektu je vybudovaná zasklená veranda do hladkých stĺpikov. Priečelie orientované do ulice je delené plytkými stĺpikmi posadenými na priebežnom soklíku s historizujúcou hlavicou s vegetatívnym ornamentom. V jednotlivých poliach sú umiestnené okná. Hlavná fasáda je opticky stĺpikmi delená na 4 časti. Bočné sú dvojosové so spoločnou nadokennou rímsou – suprafenestrou, podopieranou volútovými krákorcami. Stredné 4 okná v dvoch poliach majú nad nadokennou rímsou ešte trojuholníkový štít. Všetky šambrány okien sú z profilovaného kameňa s malým soklíkom a so štvoruholníkovými terčíkmi v horných rohoch. Objekt zmenil vlastníka a bol v posledných rokoch v komplexnej obnove nanovo sa využíva aj podkrovie.
Reformovaný kostol vybudovaný v barokovo-klasicistickom slohu v rokoch 1843 – 1844 namiesto starého dreveného kostola z roku 1794. Po druhej svetovej vojne, v roku 1952, bol kostol obnovený. Sieňový priestor má polygonálny uzáver, pôvodne krytý dreveným pomaľovaným stropom, ktorého ľudové maľby pochádzali z roku 1850. Dnešná valená klenby je z obdobia po roku 1931. Vnútorné zariadenie je z čias poslednej obnovy kostola v roku 1952. Súčasťou kostola je aj klasicistický zvon, ktorý bol vyrobený v roku 1804. Zvon bol vyrobený prešovskými zvonolejármi Pavlom Schmitzom a Jánom Lechererom. Ďalšou pamiatkou nachádzajúcou sa v kostole je aj renesančná čaša zo 17. storočia. Je to strieborná čaša s tepaným dekorom vetvičiek. Z 18. storočia pochádza konvica – cínová, tepaná s nápisom na plášti (25:12:15).
V modernejšom slohu je vybudovaný rímsko-katolícky kostol, ktorý bol vysvätený v roku 1970.
Obec Gajdoš je doložená dokladmi z roku 1427. Patrila do župy Berežskej, časť do Užhorodskej. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, pracovali v lesoch a v záhradách. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo.
Obec Veľké Revištia bola v minulosti strediskovou obcou a aj v súčasnom období patrí k najväčším obciam mikroregiónu.